Sovy

Plamienka driemavá

V Európe je rozšírená v strednej a východnej Európe. V Holandsku, Belgicku, údolie Rýna v Nemecku, severnom a východnom Francúzsku, strednom Švajčiarsku a Chorvátsku prechádza do areálu Tyto alba alba. Zmeny v rozširení sú malé, ale početnosť silne kolísá a v posledných desaťročiach je vo veľkej časti Európy zisťované znižovanie jej početnosti.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 5000 - 15 000 párov, Rakúsko 10- 20 párov, Česko 400 - 700 párov, Poľsko 1000 - 4000 párov, Maďarsko 800 - 1000 párov, Ukrajina 25 - 35 párov v rokoch 1990 (výrazný pokles).

Stredne veľká, štíhla, krídla dlhé ako aj nohy. Závoj má svetlý, srdcovitý, oči tmavé. Letom pripomíná myšiarku ušatú, je pomalý, vlnkovitý a elegantný. Počas letu má dlhý krk a krátky chvost, nohy často pri trepotaní spustené. Perie je najčastejšie veľmi svetlé.

Belaňa tundrová (Sova snežná)

Belaňa tundrová meria 52 - 65 cm a váži 1350 - 2153 g Je to veľká biela sova s okrúhlou hlavou a žltými očami. Bielu základnú farbu pokrývajú hnedé škvrny a vlnky. Vo všeobecnosti sú samce belšie a samice majú viac hnedých škvŕn. Samce majú priečne čiarky úzke, samice širšie. Šat mláďat je tmavý, sivohnedý. Obýva Holarktídu.

Kuvičok vrabčí

Meria iba 15 - 19 cm čo je sotva veľkosť škorca. Rozpätie krídel je 34 - 45 cm. Základná farba vrchnej časti tela je tmavo hnedá s výraznými bielymi alebo žltobielym škvrnami, spodok je svetlý s pozdĺžnymi tmavými prúžkami. Má guľatú hlavu (nepatrné ušká vidieť málokedy). Lieta nerovne, na dlhšie vzdialenosti zreteľne vlnkovite (ako ďatle). Sedáva na vrcholku ihličnatého stromu. Občas kýva chvostom alebo ho pomaly zdvíha. Žlté malé oči posadené pri sebe, čo mu dodáva zamračený výraz. Spodná zadná strana krku s rozpitou svetlou kresbou. Obýva boreálnu tajgu a horské lesy južnejších pohorí.  Druh obýva 600 - 1000 km široký pás boreálnej tajgy v severnej Eurázii

Myšiarka ušatá

 Menšia ako sova obyčajná. Krídla má dlhé a dosť úzke. Dlhé ušká, ktoré sú viditeľné pri toku, vzrušení, či v maskovacom pretiahnutom postoji, ale taktiež niekedy v teréne neviditeľné (počas letu a pri odpočinku). Lieta pomaly a vlnite, niekoľko veslovitých úderov krídel strieda plachtenie. Podobnosť s myšiarkou močiarnou znásobuje podobná kresba na krídlach - veľké žltobéžové pole na báze vonkajších ručných letiek. Špičky krídel sú rovnomerne tmavo pruhované, spodok tela rovnomerne čiarkovaná, chvost je husto a nevýrazne prúžkovaný. Oči má oranžové, špičky krídel pomerne kratšie a širšie. Pohlavia sú si podobné. Dĺžka jej tela je 35 - 40, priemerne teda 38 cm a rozpätie krídel meria 90 - 100 cm. Hmotnosť u samcov sa pohybuje medzi 220 - 305 g, u samíc potom medzi 260 - 435 g. Má holoarktický typ rozšírenia. Obýva väčšinu boreálnej zóny a mierneho pásma, hniezdi aj v zalesnených územiach mediteránnej a stepnej zóny. V Eurázii je rozšírená na juh po Maroko a na východ po Japonsko. V Európe obýva rôzne, väčšinou lesnaté typy prostredia do nadmorskej výšky 2750 m n. m.

Sova lesná

Stredne veľký druh sovy, krídla má široké a okrúhle, hlavu veľkú a guľatú. Lieta priamo s rýchlymi údermi krídel, často dlho plachtí. Základné sfarbenie je premenlivé, od hrdzavo hnedej až po šedavo hnedú, na celom tele tmavo škvrnitá, jemne čiarkovaná a vlnkovaná. Závoj je jednofarebný. Oči má čierne. Perie na lopatkách je lemované bielymi bodkami. Chvost je jemne a nevýrazne prúžkovaný. Samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm, krídla 267 - 320 mm, chvost 155 - 174 mm, rozpätie krídel 940 - 1040 mm. Palearktický areál rozšírenia sa tiahne od Portugalska na západe až po Kóreu na východe. Hlavná oblasť rozšírenia leží v miernom pásme lesov a zasahuje na severe do boreálnych a na juhu do mediteránnych habitatov. V Európe obýva celý kontinent, centrum rozšírenia sa nachádza v jej strede. Na severe Európy sa rozširuje ďalej severným smerom.

Výr skalný

 Je to naša najväčšia sova, silne stavaná, vyzerá väčšia vďaka hustému nadýchanému periu, veľká hlava. Pri odpočinku má telo sudovité, ak je vyplašený má prekvapive dlhý - silný krk. Ušká má dlhé, viditeľné okrem letu, pri odpočinku alebo hrozbe ich má sklopené, pri volaní alebo vyrušení vzpriamené. Lieta vytrvale a vyrovnane, údery krídel sú mäkké. Oči má oranžovo - červené a veľké. Hlavná farba zospodu je žlto - hnedá s tmavými čiarkami, na hrudi širokými. Zvrchu je tmavo - hnedý, výrazne čierno čiarkovaný a vlnkovaný. Hrdlo je biele, ktoré je zjavne viditeľné najmä počas volania. Dĺžka tela je asi 600 - 750 mm, krídla 470 mm, chvost 255 mm, rozpätie krídel má 160 - 188 cm a váži 1330 - 2800 g. Obýva severnú Afriku a takmer celú Euráziu. V Európe hniezdi na väčšine jej územia okrem severného Francúzska, väčšiny Belgicka a Holandska, Britských ostrovov, Islandu, severu Škandinávie a Ruska. Je stály, len populácie z najsevernejších oblastí sú potulné. Výr skalný je rozšírený takmer na celom našom území, nehniezdi len na nížinách západného Slovenska, v Bukovských vrchoch atď.

Sova dlhochvostá

Stredne veľká, z profilu guľatá hlava, chvost je dlhý a klinovitý, čo je viditeľné najmä počas letu. Lieta priamo a cieľavedome. Perie je svetlo šedo-hnedé a tmavohnedo čiarkované. Oči sú čierne v jednofarebne béžovo-šedom závoji. Zobák je žltkastý. Vrchná strana krídel je rovnomerne tmavo prúžkovaná, bez výraznej svetlej škvrny na vnútorných ručných letkách. Vrchná strana chvosta je rovnomerne a kontrastne tmavo prúžkovaná. Dĺžka tela je asi 600 mm, dĺžka krídel 380 mm, dĺžka chvosta 302 mm a rozpätie krídel 124 - 134 mm. Žije v  palearktickej oblasti od Nórska po Japonsko, v Litve a v severnom Bielorusku. 

Sova obyčajná

Stredne veľký druh sovy, krídla má široké a okrúhle, hlavu veľkú a guľatú. Lieta priamo s rýchlymi údermi krídel, často dlho plachtí. Základné sfarbenie je premenlivé, od hrdzavo hnedej až po šedavo hnedú, na celom tele tmavo škvrnitá, jemne čiarkovaná a vlnkovaná. Závoj je jednofarebný. Oči má čierne. Perie na lopatkách je lemované bielymi bodkami. Chvost je jemne a nevýrazne prúžkovaný. Samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm, dĺžka krídel 267 - 320 mm, dĺžka chvosta 155 - 174 mm, rozpätie krídel 940 - 1040 mm. Areál rozšírenia sa tiahne od Portugalska na západe až po Kóreu na východe. Hlavná oblasť rozšírenia leží v miernom pásme lesov a zasahuje na severe do boreálnych a na juhu do mediteránnych habitatov. V Európe obýva celý kontinent, centrum rozšírenia sa nachádza v jej strede. Na severe Európy sa rozširuje ďalej severným smerom.

Kuvik obyčajný

Malý, má veľkú, široko zaguľatenú hlavu, dlhé nohy a krátky chvost. Ak je vyplašený, často sa vzpriami a v rozčúlený sa ukláňa. Lieta rýchle, na dlhšie vzdialenosti vlnovkovité, podobne ako ďatle. Z vrchu je biely, s bielymi bodkami, zospodu belavý, husto hnedo čiarkovaný. Belavé nad-očné prúžky mu dodávajú zamračený výraz. Oči sú žltej farby. Váži 145 až 155 g, vysoký je 17,5 až 23,5 cm. Rozpätie krídel je 50 až 60 cm. Dožíva sa 10 rokov. Vo voľnej prírode dosial maximálny vek skoro 16 rokov, v zajatí 18. Stály druh, severnejšie populácie veľmi trpia krutými zimami a severná hranica areálu rozšírenia tak výrazne kolíše. Na severe areálu je početnosť nižšia ako na juhu. V krajinách s prevládajúcou intenzívnou poľnohospodárkou výrobou početnosť obyčajne klesá, ako je to vo Veľkej Británii, v Holandsku a v Nemecku.

Výrik obyčajný

Malý, trochu menší ako kuvik obyčajný. Sedí vzpriamene a pri odpočinku sú viditeľné malé ušká. Počas letu sú zjavné pomerne dlhšie a užšie krídla, let výrazne vlnkovitý. Okrem tesnej blízkosti vyzerá jednofarebne hnedý (hrdzavý až šedý) so svetlou (šedobielou) linkou na ramenách, trochu svetlejším závojom a spodinou tela. Ak ho je dobre vidieť, je viditeľná zložitá kresba z čiernych čiarok a vlniek, rozpitých belavých bodiek a hrdzavých škvŕn. Oči sú žlté. Meria 19 - 20 cm a váži 75 - 80 g. Obe pohlavia majú rovnaké zafarbenie. Mláďatá sú matnejšie. Starosvetský typ rozšírenia, v Európe je strediskom výskytu Stredomorie. Obýva celú južnú Európu od Pyrenejského poloostrova po Kaspické more, v Ázii celý juh, na severe po jazero Bajkal. Časť populácie hniezdi aj v severozápadnej Afrike, od Maroka po Tunisko. V Európe ide severná hranica rozšírenia cez sever Francúzska a južné časti Švajčiarska, Rakúska, Slovenska a Ukrajiny. Najsevernejšie hniezdi v Rusku. 

Krahuľa hôrna

Stredne veľká sova s nápadnými proporciami - veľmi dlhý chvost a úzke, tupo zakončené krídla, čím pripomína krahulca viac ako iné sovy. Dojem zosilňuje priamy obratný let s krátkymi sériami úderov krídel prerušovanými krátkym plachtením. Sedáva na vrcholcoch stromov. Hlava je dosť veľká, s plochým temenom. Zvrchu je svetlohnedá so svetlou zadnou stranou krku a lopatkami. Zospodu je belavá a jemne priečne prúžkovaná, okrem hornej časti hrudi, ktorá je čisto biela. Závoj je belavý, silne čierno lemovaný, zamračený výraz. Oči má žlté. Na šiji svetlá a tmavá kresba a po stranách hlavy sú čierne škvrny. 

Dĺžka tela je 36 až 41 cm. 

Rozpätie krídel má 70 až 80 cm.

Hmotnosť: samec 215 až 310g.

Sibírsko - kanadský typ rozšírenia. Obýva boreálnu tajgu Eurázie a Severnej Ameriky.  

Sova bradatá

Patrí medzi veľké druhy sov, je o niečo väčšia ako sova dlhochvostá, ktorej sa sfarbením aj veľmi podobá. Líši sa najmä tmavou škvrnou na brade a svet­ložltými očami, ktoré má sova dlhochvostá tmavohnedé. Aktívna je najmä za súmraku, ale aj cez deň, predovšetkým v čase výchovy mláďat. Žije v lesoch, hniezdi podobne ako naša sova dlhochvostá v opustených hniezdach dravcov, v zlomených kmeňoch stromov, na pňoch a niekedy aj na zemi. Pri hniezde sa správa voči človeku niekedy pokojne, krotko, inokedy, najmä ak sú v ňom mláďatá, je veľmi útočná. Napriek svojej veľkosti sa živí najmä hrabošmi.

 Dĺžka tela: 62 až 70 cm

Zemnica králičia

Zemnica králičia je malá sova s ​​dlhými nohami, ktorá sa vyskytuje v otvorenej krajine Severnej a Južnej Ameriky.   Hniezdia a hniezdia v norách, ako sú napríklad vykopané prérijné psy. Na rozdiel od väčšiny sov sú zemnice králičie aktívne cez deň, hoci sa zvyknú vyhýbať poludňajším horúčavám. Rovnako ako mnoho iných druhov sov, aj nory obyčajné lovia väčšinu času od súmraku do úsvitu, keď môžu využívať svoje nočné videnie a sluch vo svoj prospech. Má vyvinuté dlhšie nohy, ktoré jej umožňujú šprintovať a lietať pri love. Meria 19-28 cm na dĺžku a cez krídla siaha 50,8-61 cm. Váži 140-240g.

Výr bielobradý

Výr bielobradý meria v dĺžke 51 - 60 cm a váži 900 - 1 500 g. Výr bielobradý má hrdzavohnedé očné disky a čierny zobák, žltočierne perové ušká a svetlohnedé líca, perie okolo zobáka je šedé. Pod zobákom na mieste brady má biele perie a na hrudi má tmavohnedé škvrny na bielom perí. Na bielom chvoste je päť čiernych pruhov a nohy má bielej farby. Má rozpätie krídel 101 - 153 cm. Hlava meria 20 cm. Výr, ako všetky ostatné sovy, má dobrý ostrý zrak. Na nohách má 4 pazúre. Na lebke má výr bielobradý dve veľké očné jamky a veľký zobák. Kostra dolných končatín a kostra krídel sú väčšie. Výr bielobradý, ako aj niektoré iné sovy, má výrazné perové ušká. Ich presný význam nie je známy. Podľa niektorých odborníkov slúžia na "rozbitie" tvaru sovy - čiže na jeho maskovanie. Podľa iných sú určené na vnútrodruhovú komunikáciu a druhové rozpoznávanie. Faktom je, že perové ušká nijako nesúvisia so sluchom. 

Pôtik kapcavý  

Stredne veľký (asi ako kuvik obyčajný), s veľkou hlavou, stredne veľké žlté oči. Zvrchu je hnedastý s bielymi bodkami a s rozpitými škvrnami na ramenách, zospodu belavý s rozpitými hnedastými škvrnami. Krídla sú guľaté, lieta priamo s radou rýchlych úderov krídel a krátkym priamym plachtením. Najskôr je zameniteľný s kuvičkom vrabčím (rovnaký biotop aj areál). Avšak kuvičok radšej sedáva na vrcholcoch, zatiaľ čo pôtik kapcavý dáva prednosť korunám stromov.  

• Dĺžka tela: 24 - 26 cm
• Rozpätie krídel: 52 - 58 cm
• Hmotnosť: 90-200g (okolo 150g).

Obýva severnú a strednú časť od Škandinávie cez Poľsko, Pobaltské krajiny, Rusko a Bielorusko. V strednej Európe sa druh vyskytuje v horských lesoch Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Českej republiky a Slovenska.